Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu vodorovná
Obec Lovčica-Trubín

História obce

Trubín

Obec sa nachádza v severnej až severozápadnej časti Žiarskej kotliny. Jej chotár zaberá východné svahy pohoria Vtáčnik. Nadmorská výška chotára v strede obce dosahuje 335m n.m., ale v chotár obce  sa výškový rozdiel pohybuje od 265m n.m. do 874m n.m.

V chotárnej časti Sitienec sa nachádzajú praveké mohyly. Tieto pochádzajú z obdobia lužickej kultúry zo sklonku doby bronzovej, okolo 700 rokov pred Kristom. Na praveké osídlenie chotára poukazuje aj Sitieň pri Delenickej studničke. Tu sa našli pamiatky na dobu sťahovania národov. Ďalšie pamiatky čo dokazujú staré osídlenie, pochádzajú zo zalesneného Hrádku. Tento má svoj pôvod z čias príchodu Slovanov na naše územie, mal svoje postavenie aj v čase Veľkomoravskej ríše.

Prvý písomný doklad pochádza z roku 1487, kedy sa meno obce Trwbyn objavuje v účtoch ostrihomského arcibiskupa Hypolita de Este. Neskoršie sa vyskytuje názov obce ako Turbus. Obec je rozhodne staršieho pôvodu, čomu nasvedčuje zvyšok stredovekej pevnôstky. Ďalší vynikajúci prameň, ktorý hovorí v prospech staršieho dáta obce je kostol. Tento pochádza z rokov 1253 až 1260, lebo v roku 1487 sa kostol spomína už ako starý, na čo poukazuje gotický staviteľský sloh. Obec pôvodne patrila do majetku Dóczyovcov, ale údaje z rokov 1559 až 1560 píšu, že prešla do majetku ostrihomského arcibiskupa. Vtedy bolo v obci šestnásť dvorov – port a v rokoch 1571 až 1573 mala 31 obyvateľov, ktorí platili dane. Tieto sa platili od celej usadlosti 1 florén, od pol usadlosti 50 denárov a od štvrť usadlosti 25 denárov. Daň sa platila na deň sv.Juraja (24.apríla). Okrem toho od jedného vola alebo kravy platili 28 denárov. Od 4 koní alebo volov platili 1 florén a 20 denárov. Daň za dom bola 9 denárov. Okrem peňažitých dávok boli aj naturálne dávky, a to od usadlosti 9 meríc ovsa a od polovice usadlosti 4 merice, od štvrť usadlosti 2 merice. Trubín mal 16 dvorov, od ktorých sa začiatkom každého roka vyberalo na drevo 12 denárov a od samôt platili úradom desiatky. Na Veľkú noc sa vyberal poplatok za ovce a kozy. Od kusa platili 1 denár. Ak bol baranček alebo kozľa, tak to bola polovica denára. Na Turíce platili daň od husí, a to od kusa polovicu denára a od desať kusov desiatok. Na deň sv. Michala (29.septembra) platili za včely. Od roja 4 denáre a od 10 rojov desiatok.

Trubínčania mali okrem uvedených platobných povinností aj ďalšie poplatky ako prispievať na výstavbu a údržbu ciest a mostov, a to podľa požiadaviek panstva. V rokoch 1571 až 1573 poznáme aj meno prvého richtára a bol to Michal Kútnik. V tom čase okrem poddaných, čo mali pole aj dom, bola tu aj ďalšia skupina, a to želiari, ktorí sa sústreďovali v Resle, pozemky mali na Briesti a Sitienci.

16.storočie je v znamení strachu pred Turkami. 17.septembra 1647 píše Trubínčan Ondrej Rosenauer kremnickému richtárovi list, v ktorom opisuje vyčíňanie Turkov pri Hrone. Píše o hrôze, čo zanechali Turci v dedinách pri Hrone. Sám videl, ako Turci sťali dvoch sedliakov, ktorí patrili k dóczyovským poddaným v Žarnovici. Píše, že všetky dediny okolo Hrona boli spustošené. Ani ďalšie stáročia neboli pokojné. Po tureckom nebezpečenstve to boli stavovské povstania. Prvé stretnutie Trubína s kurucmi bolo v roku 1626, kedy do obce vtiahli vojská Gabriela Bethlena. Toto sa opakovalo aj v r.1678, kedy zase vtiahli do obce vojská Thökölyho a usadili sa pri kostole. Keď to zbadali labanci, pod vedením Pálfyho, Würma a Dünewalda, zaútočili na kurucov. Došlo ku krvavej bitke, pri ktorej kuruci utrpeli porážku a začali ustupovať k Zvolenu. V boji padlo 1500 vojakov.

Po stavovských povstaniach obec postihla v roku 1679 morová epidémia, ktorú priniesol nejaký cudzinec. Na jej následky zomrelo 185 ľudí a medzi nimi aj učiteľ Juraj Gasparides. Obete epidémie pochovali v spoločnom hrobe na Štepnici, kde ich zaliali vápnom a zahrabali. Nestačila táto epidémia pominúť, už tu bola ďalšia, ktorú doniesla manželka rechtora školy Mateja Šinkoviča. Na jej následky zomrelo 20 ľudí a medzi nimi aj kňaz Matej Kremničkay.

Spomína sa, že už v roku 1660 na odporúčanie trubínskeho rodáka Jakuba Hašku bola v obci zriadená škola, ale treba to však preskúmať. V tomto storočí Trubín patril medzi 44 obcí Tekovskej župy, v ktorých hlavnou obilninou bol ovos. Boli to najchudobnejšie obce. Trubín bol v správe svätokrížskeho panstva. Okrem poľnohospodárstva sa časť obyvateľov zaoberala spracovávaním súkna. Z tohto dôvodu bola tu v roku 1746 aj valcha. Okrem nej v roku 1736 tu pracovali aj dvaja pekári, ktorí chodievali svoje výrobky predávať do Kremnice. Uvádzajú sa aj podomoví obchodníci, ktorých ročný zisk predstavoval 255 zlatých. Súpis z r.1763 uvádza aj 49 kupcov, niet však záznamov, s akým tovarom obchodovali. Ale pravdepodobne to boli poľnohospodárske výrobky alebo súkno. 

19.storočie je bohaté na rôzne udalosti, ktoré hlboko zasiahli do života obyvateľov obce. V roku 1820 obec postihol veľký požiar, ktorý pohltil polovicu domov. Ďalšie požiare boli v r.1861, 1870 a 1875.

K požiarom sa v r.1845 pridružila veľká neúroda, ktorú spôsobilo nie sucho, ale veľké dažde. V obci nastáva hlad, ktorý prinútil ľudí jesť rôzne bobule, čerstvé výhonky konárikov stromov, mladú stromovú kôru a pod.

V r. 1848 - 1849 v chotári prebiehali kruté boje. Na kostolnej veži bola zriadená pozorovateľňa  v dedine zasadené delostrelecké batérie. V zimných mesiacoch tu táborili ruské vojská, ktoré museli
Obyvatelia vydržiavať potraviny. V tom čase tu žilo 648 obyvateľov. Ktorí sa okrem poľnohospodárstva zaoberali povozníctvom alebo drevorubačstvom.

V obci už od r.1859 pôsobil farár Ján Szepessy de Négyes, pôvodom z Kremnice. Pochádzal zo zemianskej rodiny, vychovaný bol v nemeckom prostredí, ale cítil a konal ako veľký slovenský buditeľ a národovec. Deti v škole dovolil vyučovať v rodnej slovenskej reči. Pre dospelých zabezpečoval besedy, kurzy, prednášky, aby pozdvihol ich životnú a kultúrnu úroveň. Nadriadeným, ale tiež veľkým priateľom farára Szepessyho bol banskobystrický biskup Štefan Moyzes, spoluzakladateľ a prvý predseda Matice Slovenskej. Bol častým hosťom na fare v Trubíne a s ním prichádzali mnohí slovenskí národovci – buditelia a slovenská inteligencia, hlavne štúrovci, ale i mladšia poštúrovská inteligencia. Spomenieme kňaza Františka Sasinka, Daniela Licharda, Martina Hattalu, Karola Kuzmányho, Ondreja Radlinského. Tu na fare sa pripravovali rôzne rezolúcie a programy za zachovanie slovenského jazyka a vymanenie Slovenska spod nadvlády Maďarov. Farár Ján Szepessy de Négyes zomrel v Trubíne 28.novembra 1913 vo veku takmer 100 rokov, pochovaný je na miestnom cintoríne.

Začiatok 20.storočia sa vyznačoval národným uvedomením. K tomuto značne prispel aj slovenský národný dejateľ Milan Hodža, ktorý často chodieval do Trubína. V r. 1912 začala výstavba novej školskej budovy, na ktorej občania odpracovali mnoho dní, a to bezplatne. Školu dokončili v r.1913 a tak školský rok 1913/1914 sa už mohol začať s vyučovaním V novej škole. V tom čase tu bol učiteľom Karol Bielek, ktorý celý život venoval pedagogickej práci. Bol národný dejateľ a významný pedagóg. Narodil sa 15.januára v Lutišiach pri Žiline. Ako učiteľ pôsobil v Kysuckom Novom Meste a v Trubíne. V r.1918 až 1928 bol školským inšpektorom vo Sv.Kríži nad Hronom, Kremnici a v Leviciach. Pri výchove a vyučovaní deťom vštepoval národné povedomie. Venoval sa aj publikačnej činnosti. Snažil sa o kultúrne a hospodárske povznesenie obyvateľov obce. Bol zakladateľom čitateľských krúžkov ako aj spolkov striezlivosti.

Do pokojného života tunajších ľudí zasiahla prvá svetová vojna. Bolo to počas žatevných prác 1914. Bojaschopní muži museli narukovať a doma zostali len ženy, deti a starci. Polia zostali neobrobené a toto malo za následok neúrodu a v zápätí hlad a biedu. Okrem chleba chýbali aj veci domácej potreby ako sviečky, petrolej, zápalky a pod. V škole sa vyučovalo len občas a v r.1918 sa už prestalo úplne. Vojaci zriadili v škole sklady vojenského materiálu a munície. Školu uvoľnili len v marci 1920.

Po prvej svetovej vojne sa domov nevrátilo 28 mužov a 8 ich prišlo s podlomeným zdravím. Mená padlých sa nachádzajú na pamätne tabuli, umiestnenej v lodi farského kostola. Koncom r.1919 vypukla španielska chrípka, na ktorú zomrelo v obci 9 ľudí. V júni 1919 sa uskutočnili prvé voľby v ČSR. Zvolili 11-člennú obecnú radu a za starostu Jána Jasenáka – Gregušovho.

V septembri nastúpili na školu učitelia Ján Mráz a jeho brat Koloman Mráz. Vyučovať začali len v marci 1920, lebo dovtedy museli pracovať na úpravách školskej budovy, ktorú vojaci zdevastovali. Učitelia sa zamerali na usporiadanie rôznych doučovacích kurzov, hlavne pre starších občanov. V školskom roku 1923/1924 vypukol v škole brušný týfus, na ktorý zomreli šiesti žiaci.

Vo voľbách v septembri 1923 zvíťazila Hlinkova slovenská ľudová strana. Zvolili 5-členné obecné zastupiteľstvo a za starostu Jozefa Rapku – Kukučkovho.

Obyvatelia pociťovali nedostatok poľnohospodárskej pôdy, a tak 23.februára 1926 sa vo Sv.Kríži nad Hronom konala schôdza roľníckych besied. Na nej sa zúčastnili zástupcovia všetkých obcí Svätokrížskeho okresu a žiadali parceláciu pôdy, ktorá patrila banskobystrickému biskupstvu. Parcelácia sa uskutočnila v r.1929, kedy občania dostali pôdu na Kutinách, Pánskom, Papajvŕškoch, Otnoži, Medzi potokmi a inde.

Pre obec bol významný deň 1.júl 1926, kedy zriadili poštový úrad a za vedúceho vymenovali učiteľa Kolomana Mráza. Tento viedol úrad do 1.mája 1927, kedy prevzal vedenie Jozef Rapko – Kukučkov a preniesol ho do svojho domu.

Počas prvej ČSR tu vládla nezamestnanosť, ktorá mala za následok vysťahovalectvo. Odišlo 20 ľudí. Čiastočné zmiernenie nezamestnanosti nastalo až v r.1934, kedy sa začalo s výstavbou cesty z Trubína do Lovčice. Časť nezamestnaných pracovala aj na výstavbe novej školy, lebo na starej 31.mája 1936 zbadali trhliny, preto ju museli zbúrať. Niekoľko nezamestnaných našlo prácu na výstavbe kultúrneho domu a požiarnej zbrojnice. Obe budovy odovzdali do užívania 23.mája 1937, kedy zakúpili aj motorovú striekačku.

Spojenie obce so svetom zabezpečilo od septembra 1937 zriadenie verejnej telefónnej stanice v budove farského úradu.

Počas druhej svetovej vojny obec bola svedkom mnohých zmien a dramatických udalostí. Pre Trubín sa vojnové útrapy skončili 4. apríla 1945. V druhej svetovej vojne padlo 18 slovenských vojakov a jeden neznámy vojak, 8 občanov bolo zastrelených, 2 občania zahynuli v Nemecku. Nemeckých vojakov padlo 20. Poškodených bolo 8 rodinných domov.

Po skončení druhej svetovej vojny bola v kostole ďakovná svätá omša a po nej nasledovali oslavy aj s účastníkmi z Lovčice. Oslavy sa konali pri miestnom cintoríne a k prítomným prehovorili Jozef Môc Z Lovčice a Matej Kršiak z Trubína.

V r.1950 založili menšinové roľnícke družstvo a o sedem rokov neskoršie bolo založené celoobecné Jednotné Roľnícke Družstvo.

Na základe uznesenia Rady Okresného národného výboru v Žiari nad Hronom č.141/1971 – R ONV
Zo dňa 9.júla 1971 sa Trubín zlúčil s Lovčicou a dostal spoločný názov „Lovčica-Trubín“.


 

Lovčica

Obec sa nachádza v severozápadnej časti Žiarskej kotliny v doline Trubínskeho potoka. Priemerná nadmorská výška v strede obce doashuje 330 m n.m., chotár obce sa však nachádza vo výške od 270 m n.m. do 833 m n.m. V obci sa nachádza kameňolom Hájik, v ktorom sa ťažil dobre spracovateľný kameň. Tento používali na stavby rodinných domov, ale aj hospodárskych  budov.
 
V 14.storočí za čias Matúša Čáka Trenčianskeho v chotári obce prebiehali prudké boje, lebo jeho vojská ustupovali smerom na Handlovú. O storočie neskôr tu boli nájazdy vojsk Jána Jiskru z Brandýsa a Jána Hunyadiho.
 
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1487, kedy tu bolo 5 dvorov – port a menovala sa Kisslloka. Žilo tu osemnásť obyvateľov, ktorí platili dane na sviatok sv.Juraja (24.apríla) od celej usadlosti jeden florén  a 50 denárov,  od pol usadlosti polovicu a od štvrť usadlosti štvrtinu floréna. Na Veľkú noc sa od kozy alebo ovce platilo po denári, od baranca alebo kozľaťa po ½ denári a od desiatich kusov sa platil desiatok. Na Turíce sa platilo od husi ½ denára a od desať husí desiatok. Na sv. Michala (29. septembra) sa od usadlosti platil jeden florén a 12 denárov, od pol  usadlosti 56 denárov, od štvrť usadlosti 28 denárov a od osminy 14 denárov. Od koňa alebo vola museli zaplatiť 28 denárov, od 4 koní alebo volov 1 florén a 12 denárov. Miestnemu kňazovi platili šestnástu čiastku z úrody a od domu deväť denárov. Pre úrad odvádzali od celej usadlosti 8 meríc, od pol usadlosti 4 merice, od štvrť usadlosti dve merice obilia. Od včelieho roja platili 4 denáre a od desať rojov desiatok. Za spory medzi obyvateľmi obce sa vyberalo 40 denárov. Ak došlo k bitke, ktorá sa končila zranením, páchatelia zaplatili 75 denárov. Obyvatelia mali aj povinnosti vo forme verejných prác. Tieto sa sústreďovali hlavne na opravu ciest ako aj mostov, prípadne ich výstavbu. V rokoch 1571 až 1573 sa stretávame s menom prvého richtára, ktorý sa volal Ladislav Verták. Obec v tom čase obývali poddaní sedliaci a želiari. V 16. storočí sa cez chotár obce preháňali hordy Turkov, ktorí sa chceli zmocniť Kremnice. Každý takýto prechod znamenal ujmu na majetku a obyvateľstve. Keď sa Turci nemohli zmocniť Kremnice, tak sa vyvŕšili na okolitých dedinách a medzi inými aj na Lovčici.
 
Až do roku  1679 nemáme o obci žiadne správy. Je možné, že sa dosiaľ nenašli. V uvedenom roku vypukla morová epidémia, ktorá si vyžiadala smrť 281 ľudí.
 
V ďalších obdobiach sa už o Lovčici vyskytuje viac písomných správ. Napr.20.novembra 1703 sa cez obec prehnalo cisárske vojsko, ktoré prenasledovali kuruci pod vedením Mikuláša Bercsényho. Toto sa opakovalo aj 27.novembra 1703, keď kurucov prenasledovali cisárski vojaci. Po potlačení stavovských povstaní obec postihla znovu morová epidémia, ktorej podľahlo 20 ľudí. Nábožní občania urobili sľub, že keď morová epidémia v krátkom čase pominie, postavia na pamiatku kaplnku. Sľub dodržali a pri handlovskej ceste postavili kaplnku. V obci vtedy žilo 343 ľudí.
Podľa súpisu, ktorý sa vykonal v roku 1715 a 1720, Lovčica patrila do skupiny 44 obcí, kde boli nízke výnosy obilia a najtypickejšou obilninou bol ovos.
 
V tomto storočí obec patrila do svätokrížskeho panstva. V tomto čase vzrastal počet obyvateľstva a pre chov hovädzieho dobytka, najmä tažného boli potrebné pasienky. Doterajšia rozloha pasienok už pre dobytok nestačila.
 
V 18.storočí prenajala obec od panstva mlyn. Okrem toho v rokoch 1736 až 1746 sa tu nachádzal obchodník, ktorý predával poľnohospodárske produkty. Okrem poľnohospodárstva sa časť obyvateľov venovala aj spracovaniu súkna. V roku 1746 tu fungovala valcha na spracovanie súkna.
 
Pokojnú atmosféru narušili rôzne prírodné katastrofy, medzi ktoré najčastejšie patrili požiare. Jeden z požiarov v roku 1820 zničil polovicu obytných domov. Za obeť mu padli aj hospodárske staviská. Ale aj ďalšie požiare v rokoch 1861, 1870 a 1875 spôsobili, že takmer všetci obyvatelia prišli o strechu nad hlavou a uhynulo veľa hospodárskych zvierat. Medzi ďalšie katastrofy, ktoré postihli obec, boli suché a neúrodné roky. Tieto sprevádzal veľký hlad, ktorý prinútil mnohých ľudí ísť po žobraní. Najhoršie na tom bolo, že tieto neúrodné roky nasledovali po požiaroch. Zachoval sa aj údaj o obchodníkovi, ktorý v rokoch 1730 až 1760 predával poľnohospodárske produkty.
 
20.storočie znamená pre obec určitý pokoj, a tak v r.1912 začala výstavba poschodovej budovy školy, ktorú dokončili v nasledovnom roku. Je to prvá budova školy v dejinách obce. Školský rok 1913/1914 sa mohol začať už v novej škole. Prvý učiteľ Vojtech Surányi negatívne zasiahol do života tunajšieho ľudu. Ďeťom zakazoval rozprávať po slovensky. Okrem toho dozeral aj na to, aby sa aj náboženstvo vyučovalo len po maďarsky. Voči občanom sa správal povýšenecky.
 
Do pokojného života zasiahla prvá svetová vojna. Už v letných mesiacoch 1914 museli narukovať všetci bojaschopní muži. Doma zostali len ženy, starci a deti, ktorí nestačili obrobiť polia, nastala neúroda a hlad. K biede prispeli aj rekvirácie, ktoré nechali len 80kg obilia na osobu.
 
1.septembra 1916 nastúpila na školu učiteľka Mária Ballayová, ktorá učila len do 15.októbra 1917, kedy sa na škole prestalo učiť až do 20.januára 1918. Učiteľ musel tiež nastúpiť na vojenskú službu a viac sa do Lovčice nevrátil. V apríli 1918 sa v škole ubytovali vojaci. Na poschodí zriadili nemocnicu a na prízemí ošetrovňu. Vyučovať sa začalo až 15.novembra 1919. Domov z prvej svetovej vojny sa nevrátilo 20 chlapov, ktorí padli na rôznych bojiskách, prišlo iba šesť invalidov.
 
V dôsledku nedostatku výživy a hygieny koncom roka 1918 vypukla španielska chrípka, na ktorú zomreli štyria ľudia.
 
Nové štátne zriadenie obyvatelia prijali pokojne a začiatkom r.1919 obec dostala aj nové pomenovanie – Lovčica. V uvedenom roku sa konali aj voľby do obecného zastupiteľstva. Zvolili 13- členné obecné zastupiteľstvo a za starostu obce zvolili Jána Regináča – Frolovho.
 
V septembri 1919 sa stal správcom školy Anton Gregušík, ktorý bol v Lovčici do r.1926. Vyučovanie na škole sa začalo v marci 1920.
 
V ďalších voľbách 16.septembra 1923 zvolili 5-členné obecné zastupiteľstvo a za starostu obce Jozefa Kozu – Hlaváčikovho.
 
V školskom roku 1923/1924 vypukol brušný týfus, na ktorý zomreli štyria žiaci. V auguste 1928 za učiteľov nastúpili Adrián Peták s manželkou Magdou. 
 
Obyvatelia sa okrem poľnohospodárstva zamestnávali v lesoch ako drevorubači, furmani, na výstavbe cesty Žiar nad Hronom – Handlová a na výstavbe trati Krupina – Zvolen. 
 
16.decembra 1928 si občania založili Úverové družstvo. Toto bolo určené pre Lovčicu a Trubín so sídlom v Trubíne. V r.1929 sa k nemu pričlenil aj Kosorín.
 
V dobe nezamestnanosti sa z obce vysťahovalo do 26 rodín, ktoré odišli na Dolniaky, do Francie, Nemecka a Ameriky. Nezamestnaní dostávali žobračenky v hodnote 20 korún, za ktoré si mohli vybrať tovar v určitej hodnote.
 
Na zmiernenie nezamestnanosti bola ošacovacia akcia, ktorá pomáhala zaobliecť deti sociálne slabších rodín.
 
Napriek rôznym ťažkostiam nezabúdali v obci ani na kultúru. V marci 1936 založili dychovú hudbu, hneď sa prihlásilo 14 záujemcov. Kapelníkom sa stal Alexander Filús zo Sv. Kríža nad Hronom. Prvé vystúpenie hudobníkov bolo pri slávnostnom odovzdávaní novostavby kultúrneho domu v novembri 1936.
 
23. júla 1941 si v obci založili Potravinové družstvo a jeho prvým vedúcim sa stal Jozef Zúbrik zo Sv. Kríža nad Hronom a po ňom Ján Námešný – Bačov.
 
30.júla 1941 školu v Trubíne a Lovčici zlúčili a dostala pomenovanie „Ľudová škola v Lovčici-Trubíne“.  Aj druhá svetová vojna nemilosrdne zasiahla do života obce. V bojoch padlo 19 slovenských vojakov, 4 vojaci Sovietskej armády, jeden rumunský vojak, 9 nemeckí vojaci a 22 občanov. Po prechode frontu zostalo poškodených a zničených 44 rodinných domov a hospodárskych budov. Ľudia po fronte sa pustili do opravných prác. V týchto ťažkých časoch bol starostom obce Gregor Pivarči.
 
Po vojne začala parcelácia majetku, ktorý patril osade Kupča. Rozparcelovalo sa asi 1050 katastrálnych jutár. Prednostné právo mali účastníci SNP a odboja vôbec. Ďalšia parcelácia bola v r.1946.
 
Medzi významnejšie udalosti po fronte patrí napojenie obce na pravidelnú autobusovú dopravu, v júni 1947 začal premávať autobus na linke Sv.Kríž nad Hronom – Lovčica kaplnka – Handlová – Prievidza a späť.
 
V marci 1947 bola do obce zavedená telefónna prípojka. V r.1957 založili Jednotné Roľnícke Družstvo, do ktorého pripadla všeka poľnohospodárska pôda, ktorú vlastnili súkromní roľnící a aj tá, čo získali parceláciou.
 
V r.1971 sa obce Lovčica a Trubín zlúčili a zvolili si spoločný názov  Lovčica-Trubín. Prvým predsedom Miestneho Národného Výboru bol Ján Pilník. Po zlúčení si začali obyvatelia spoločnými silami zveľaďovať svoju obec. Lovčica-Trubín sa v posledných rokoch značne rozrástla. Bolo tu postavených mnoho nových rodinných domov, postavila sa škôlka, kultúrny stánok, moderné športové ihrisko, pribudli obchody. 
Obec má v súčasnosti 1470 obyvateľov.

 


3256326

Úvodná stránka