Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu vodorovná
Obec Lovčica-Trubín

Výňatky z Obecnej Kroniky

       Kultúra - to je výsledok všeľudskej vzdelanosti, súhrn materiálnych a duchovných hodnôt utvorených tvorivou fyzickou a duchovnou prácou v priebehu vývoja ľudskej spoločnosti, spôsob ich osvojovania, odovzdávania, vytvárania, uchovávania a rozvíjania. Je to vzdelanosť, úroveň dosiahnutá pri pestovaní určitých oblastí života, spôsob života.

       Po rokoch socialistickej kultúrnej revolúcie s veľkolepými akadémiami na oslavu Víťazného februára, Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, narodenín V.I.Lenina, či pompézne oslavy Komunistickej strany, ktoré obmedzili alebo úspešne zatlačili miestne kultúrne zvyky a obyčaje sa po roku 1989 tento priestor slobodne otvoril pre každého, kto ku kultúre inklinuje. Deda Mráza vymenil Mikuláš, fašiangy si našli opäť svojich priaznivcov, pribudlo mládencov stavajúcich máje, ožila muzika v Agačine, obnovily sa bály, vrátil sa Deň matiek.

       Pozrime sa spoločne do histórie, ako sa kultúrne žilo v našich obciach v päťdesiatych rokoch minulého storočia, podľa obecnej kroniky:

 Júl 1951 - Na upravenej farskej lúke, medzi Lovčicou a Trubínom členovia domáceho ochotníckeho krúžku v tomto prírodnom amfiteátri zahrali divadelné predstavenie "Jánošík". S nadšením si ho pozrelo do tisíc miestnych občanov. Pre veľký úspech sa v priebehu júla a augusta predstavenie opakovalo ešte trikrát a hľadisko bolo vždy plné.

6.1.1952 - zahrali členovia ochotníckeho krúžku dramatickú hru "Jej pastorkyňa" v sále Kultúrneho domu v Trubíne. U prítomných 250 divákov mala hra úspech a preto ju museli o týždeň opakovať. Nakoľko bol záujem i v Lovčici, rozhodli sa divadelníci hrať i v Kultúrnom dome v Lovčici. Záujem bol taký veľký, že si mnohí museli priniesť stoličky z domu. Po skončení predstavenia mládež zorganizovala tanečnú zábavu.

27.júl 1952 - pri škole v Agačine sa uskutočnil "Annabál". Do tanca hrala hudobná kapela z obce. Zábavný program spestrili sólové i skupinové vystúpenia, rôzne hry a tombola o tortu. Na Annabál prišli aj mládenci a dievky z Trubína, čo predtým nikdy nebývalo, aby na zábavy do susednej obce chodili i dievky. Takto spoločne pri dobrej hudbe, speve a tanci sa zabávali dlho do noci.

       Mládenci po večeroch chodili na posedenia do rodinných domov, kde ženy poriadali páračky peria, priadky a tkanie plátna. Pri týchto posedeniach rozprávali rôzne veselé príhody zo života, hrôzostrašné udalosti "vraj skutočné" o strigách, bosorkách, strašidlách a podobných netvoroch, ktoré v minulosti vraj zaručene mátali, hlavne pálenkou unavených chlapov, keď išli domov z krčmy. Na páračkách si spoločne s dievkami a ženami veselo zaspievali a po skončení páračiek aj zatancovali. Takto veselo, družne a spoločensky veľmi osožne trávili naši mladí a s nimi aj starší obyvatelia dlhé decembrové večery, takže sa ani nenazdali a vianočné a novoročné sviatky boli predo dvermi.

1953 - v snahe ukončiť odchádzajúci rok čo najradostnejšie a veselo, usporiadali mládenci v Trubíne rozlúčkové tanečné zábavy a to "Štefanskú" a potom zase "Silvestrovskú" v kultúrnom dome v Trubíne. Pretože prestavba kultúrneho domu v Lovčici nebola ešte dokončená, lovčickí mládenci i dievky sa išli vytancovať do Trubína.

1954 - začiatkom roku mali členovia divadelného krúžku nacvičenú hru "Kocúrkovo" a tak ju v nedeľu, týždeň pred Fašangom s veľkým úspechom zohrali v kultúrnom dome v Trubíne za účasti 310 osôb z oboch obcí. Hru ešte raz zopakovali na fašiangovú nedeľu a po skončení predstavenia mládenci usporiadali tradičnú fašiangovú zábavu.

       To je niekoľko príkladov kultúrneho života v našej obci v minulosti. I keď sa mládež vracia k tradíciám a miestnym zvykom, staršia a stredná generácia je až príliš ovplyvnená minulou ale aj módnou kultúrou. Vyjadrujú to i nasledujúce satirické slová:

 

Dnes už na to netreba žiadnu veľkú vedu,

aby človek pochopil svoju vlastnú biedu.

Predsa je však spoločnosť bezhranične hluchá,

keď necíti, nepočuje biedu svojho ducha.

 

Veď v tom zhone po mamone hádam ani netuší,

aká krivda sa tu pácha na tele i na duši.

Opúšťame tradície, staré - dobré zvyky,

a za vzor si vyberáme hoc tie - z Ameriky.

 

Zbohom bály, karnevaly, rôzne veselice,

halušiek sme tiež dosť mali, ba i kapustnice.

Kebab, steaky, či hamburger to sú nové trendy,

našu dobrú slivovicu vytlačilo brandy.

 

Husle, trubka, harmonika dnes už patria do šuflíka,

čo sú to za avantúry. investovať do kultúry.

Zrušili sme detské krúžky, aj tie školy umenia,

veď pre naše múdre deti dosť už bolo učenia.

 

Aká radosť mať dnes syna, čo má talent na kasína,

neľutujme žiadne straty, vivat hracie automaty.

Hoci sme sa odcudzili, nie sme takí, ako iní,

na stretnutia máme dnes predsa cintoríny.


Z kroník vybral a svoju báseň pripojil  Dušan Kliment

 

Ďalšie výňatky z obecnej kroniky: 


 

 


 


3256318

Úvodná stránka